Celé Zle.

Jedna z viet ktorá mi pred pár rokmi tak trochu zmenila život. Rok 2015 a ja ju píšem opäť. Tentokrát bez otáznika. Nevadí. Určite všetci čo toto momentálne čítate máte ako taký prehľad o dianí vo svete. Aký máte momentálne dátum a čas vám povedať neviem, ale ja mám momentálne 19. November 2015, a celé zle.

Ono je toho tak strašne veľa, že človek ani nevie kde začať. Vo svete vládne chaos, ale svet je príliš veľký na to aby sa ľudia cítili ako tím. Plytváme čím sa dá. Od potravín, cez prírodné zdroje až po zbrane. Tých máme mimochodom vyrobených toľko, že by stačili na nejeden Armagedon. Pravdepodobne bude pravda že sa naša planéta mierne otepluje a roztápa, a asi to bude aj našou vinou. Spalovacie motory, skleníkový efekt atď. Ale ajtak mám taký pocit že príroda nebude tá ktorá to tu celé ukončí.

Nebude to ani človek, ani atóm a ani ufoni. Ajkeď k tomu môžeme mať v budúcnosti dosť blízko, tak verím že sa jedného dňa spamätáme.

Prítomnosť

Včera som sa v práci zastavil.

Uvidel som všetky cesty ktoré ma mohli priviesť hocikam. Uvidel som cestu po ktorej som išiel, ľudí ktorích som na nej stretol a zážitky ktoré sa mi stali. Všetky tieto momenty ma pozmenili a za každú prežitú chvíľu som bol vďačný. Ajkeď nie vždy ide všetko po masle, tak treba byť vďačný. Uvidel som kolegov, ktorý sa po svojich vlastných cestách dostali do rovnakej práce ako ja, a keď sa náhodou niektorý z nich na mňa pozrel, musel som sa usmiať.

Bol som spokojný sám so sebou a vedel som že takto je to správne, takto to malo byť…

S pozdravom Milan Live

Búrka

Dnes bola búrka. Dosť dlhá a dosť silná. Blýskalo sa asi tri hodiny každú chvíľu. A jeden hrom som počul akurát keď som bol na balkóne a bol to asi najhlučnejší hrom v mojom živote. Ozaj som mal pocit ako keby bol pár metrov odomňa. Nestihol som sa ani zľaknúť.

V meste ma ošpliechala voda z odtokovej rúry, čo ma celkom aj pobavilo. Bol som už dosť premočený na to, aby ma rozčúlila voda a celkom som sa tešil že konečne zpŕchlo. Zem v naších končinách to už potrebovala ako soľ, a ľudia tiež. Minimálne vzduch je príjemnejší.

Toľko môj ďalší nudný blog. Mrzí ma že je nudný, ale teším sa z neho. Je to predsa môj ďalší nudný blog 😉

S pozdravom Milan Live

 

 

Polnočná selfie

Držím na nej pero v ruke a pozerám sa do svetla rozmýšlajúc o čom písať. Smutné že iba druhý post a už mi došli náboje, ale niekedy to tak skrátka je, že neviete o čom.

Ospravedlňujem sa za vôbec nepotrebný blog, ale chcel som dnes niečo napísať. Chcel som dnes stihnúť nejakú kreatívnu činnosť, tak aspoň takto krátko. Zajtra chcem začať deň trochu inak ako mávam vo zvyku, tak dúfam že sa mi to podarí. Teším sa naň.

S pozdravom Milan Live

 

 

 

Úvod

Ako začať. Občas je celkom ťažké začať s niečím novým. Začať znamená aj prestať. Začať znamená zmeniť sa a nie všetky zmeny vedia byť príjemné.

Trochu poetickú prvú vetu máme za sebou a ja dúfam že tích viet bude len pribúdať, a že sa konečne dokážem rozhýbať a naplno sa venovať niečomu čo ma bude baviť a bude mať zmysel. Zatiaľ ešte nemám úplnú predstavu o čom budem písať, ale verím že keď budem mať oči otvorené, tak ma nejaké zaujímavé články isto napadnú. Najviac sa bojím svojej lenivosti a sklonu k prokrastinácií.

Toľko k úvodu.

S pozdravom Milan Live